Toľko snehu už v novembri nebolo v Tatrách ani nepamätám. Developeri, ak by chceli, sedlo už mohlo dva týždne fungovať. Dalo sa šľapať aj zjazdiť s trochou vôle až na parkovisko pod Popradským plesom (tracklog, prevýšenie +1000m).
Človeka nikdy neprestane fascinovať, čo dokáže príroda. Trošku viac ako dosť vetra, mraky, slnko a bum! Obrázok je minimálne upravovaný, samozrejme som zmenšil veľkosť a trošku pridal kontrast na detaily.
Vo Voloveckom sedle (2180 m.n.m.) vietor už vytvoril ľadovú krustu. Vpravo Mengusovský Volovec (2220 m.n.m.).
Dobrá partia je základ. Selfie podhľad od Kotliny Žabích plies na Baštový hrebeň.
