Rímskokatolícky kostol sv. Martina z druhej polovice 13. storočia v Dovalove s ranogotickou a barokovou architektúrou.

Klasicistický evanjleický kostol v obci Dovalovo z roku 1857.

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu z roku 1830 v klasicistickom štýle.

Kriváň dominuje výhľadom celou cestou na sever.

Kultový bufet Svišťový brloh v Pribyline.

Pekné námestie v obci Pribylina.

Vľavo Baníkov (2178 m.n.m.) a vpravo Baranec (2184 m.n.m.) z lúky Danišovec nad Vavrišovom.

Neoklasicistický kostol evanjelickej cirkvi z roku 1907 v obci Jamník.

The post Liptovská Kokava appeared first on spyridos.com.

Klubová výročka sa konala v Západných Tatrách na Chate pod Náružím (Chata Červenec, tracklog sobota a nedeľa).

Výstup bol v pohode, ale bohužiaľ čerstvo napadaný prašan bol bez podkladu a cestou naspäť sa muselo nosiť tretinu trasy. Výhľady boli pekné, tak ani nevadilo.

Najdôležitejšie rozhodnutie víkendu prebiehalo hlavne v noci a to nielen raz!

The post Chata pod Náružím 2018 appeared first on spyridos.com.

Človeku by až napadlo, že Spiš nie je najkrajšie miesto na zemi. Tesne vedľa. Ranný Liptov od Starej Stávky (1299m).

Črieda kamzíkov pod Barancom prechádza z Trnovskej doliny do Jamníckej doliny.

Panoráma tatranského hrebeňa z vrcholu Baranca. Zdvihol sa vietor, ale okolitá nádhera stála za menšiu nepohodu.

V Tatrách sa človek cíti najspokojnejšie.

Zostup z Baranca už začína nadobúdať zimné parametre. Ešte zo dve výdatnejšie sneženia a bude sa dať vytiahnuť lyže do Žiarskeho sedla.

Baranec zaliaty slnkom pri pohľade spod Žiarskeho sedla.

The post Baranec v novembri appeared first on spyridos.com.

Klasický výstup z Hincovej kotlinky je známy nepríjemným suťoviskom. Kedysi sme s Mocom stáli pod nástupom a pozerali ako poľský zvodca s klientmi v krátkych intervaloch uvoľňujú kamene, ktoré radi preleteli celým kuloárom. Vtedy sme sa radšej otočili. Ďalšia varianta je vystúpiť na hlavný hrebeň Veľkou Mengusovskou lávkou. V hornej časti pod Mengusovskou vežičkou je mužíčkami dobre označená veľmi exponovaná lavica traverzujúca popod vežičku (II. UIAA). Na jej konci osadili pravdepodobne Poliaci nový borhák. Ďalej 10 metrov hore je už hrebeň. Hrebeňom smerom k Hincovému sedlu (2323 m.n.m.). Záverečný zráz je značený aspoň momentálne šlingňou. V zostupe 10 metrov doprava exponovane k ďalšej šlingni, ktorú už netreba použiť. Lávkami na severnej strane sa dá natraverzovať do ľahkého terénu. Z Hincovho sedla nevymýšľať a pekne po hrebeni na Čubrinu.

Na vrchole bol Peter z Martina, ktorý absolvoval klasický výstup kameňolomom, takže zostup bol jasný. V lieviku, čo zberá všetky šutre z južnej steny Čubriny je zlaňovacie miesto osadené dvoma borhákmi. Zlaňák má presne 20 metrov, ale dá sa aj zliezť konečne v slušnej vymytej skale. Vďaka Peter za lano! Samozrejme v danom mieste nad nami išiel Poliak, ktorý z neznámych dôvodov sa otočil pod vrcholom Čubriny a išiel radšej dole. Popritom nás vyzásobil poletujúcimi kameňmi. Myslím Čubrina stačila, máme aj ďalšie kopce 

Ranný odlesk Baštového hrebeňa vo Veľkom Hincovom plese.

Čubrina z Veľkej Mengusovskej lávky.

Výhľady z Čubriny sú krutoprísne, pričom tropický deň spríjemňuje čerstvý vietor. Pohľad na Veľký Mengusovský štít s Mengusovskou vežičkou a Hincovým sedlom. V pozadí hradby Žabieho, Mlýnarovho a Javorového hrebeňa. Za nimi Belianske Tatry a Ľadové štíty.

Hincova kotlina s Veľkým a Malým Hincovým plesom ohraničená vľavo Mengusovským hrebeňom s dominantným Veľkým Mengušákom a vpravo Baštovým hrebeňom kulminujúcim v Satanovi a Kôprovským štítom.

Temnosmrečinská dolina s Vyšným a Nižným temnosmrečinským plesom. V pozadí Liptovské kopy a za nimi Západné Tatry.

Dolina pod Kolom s Poľským Zadným plesom (poľ. Zadni Staw Polski), Valentkovou (na obrázku nesprávne Svinica) a Svinicou (na obrázku nesprávne Kozí vrch). V popredí Hladký štít a Hrubý štít (poľ. Szpiglasowy Wierch). V pozadí Giewont a v diaľave región Oravy s dominantami ako Babia hora, Pilsko a Oravská priehrada.

Zlanenie z čubrinského kameňolomu do suťovinového kužeľa pod stenou, čiže z blata pod odkvap.

The post Čubrina appeared first on spyridos.com.

Nedeľa hmla a fučavo. Dali sme kondične Žiarske sedlo, zlyžovali kaňoníkom popri Smrečianke a išlo sa domov (tracklog).

The post Žiarske sedlo appeared first on spyridos.com.

V zostave Rudo, Jano, Robo, Edo a Spyros sme začali stúpať klasicky temenom medzi Centrálnym a Jarným žľabom na Baranec. Už v pásme kosovky sme odrezali pár desiatok metrov dlhú naviatu dosku. Nerozphohybovala sa. Hore sa dalo ísť len na mačkách. Žľab vyplnený naviatym snehom.

Špoortovci etapového skialpinistického preteku Bokami Tatier vytvorili hadíka do sedla medzi Hrubou kopou a Troma kopami. Pri zjazde zvolil jeden z nich zrýchlený presun záchranárskym vrtuľníkom, ktorý nemal problém pristáť napriek silnému vetru.

Načo prašan? Tatry ponúknu všetko. V hornej časti ľaď…

…v strede udupaný prašan ako na zjazdovke.

… so super výhľadmi.

Dole nám dvaja lokálni predjazdci dokončili naše dielko a odrezali doskovú lavínku.

Tak sa objavil na FB aj lavínový tester Michal Diviak: “Tu je “naša” dosková lavína, z ktorou nás s Duškom šuchlo v sobotu v Jarnom žľabe. Chalanov, ktorí to nafotili, sme stretli počas nášho zjazdu, oni šlapali hore. V komentoch ku fotkám nás nazýva “lokálni predjazdci” svet je malý”

“Trošku veterná, ale krásna skialpovačka (ako inak). Pozor – na starom ľadovom snehu sú nafúkané dosky! V spodnej tretine Jarného žľabu sa počas zjazdu s nami odtrhla lavína a bolo to dosť dramatické.”

Až takí ľadoborci nie sme, aby sme tým preplávali, ale naokolo bolo miesta dosť.

Panoráma Žiarskej doliny v strede marca 2016 z Baranca s hlavným hrebeňom Tatier – Baníkov, Hrubá kopa a Plačlivé [plný rozmer 13340×2569, 18MB]

Photoz Spyros a maestro Roberto (tracklog).

The post Baranec – Jarný žľab 2016 appeared first on spyridos.com.

Vyšné Kôprovské sedlo (2180m), Kôprovské plece a Kôprovský štít (2367m).

Dupo na ceste do Vyšného Kôprovského sedla.

Originálna panoráma z Vyšného Kôprovského sedla, 21.9MB. Vľavo Veľký Mengusovský štít, Prostredný Mengusovský štít a Východný Mengusovský štít. V strede hrebeň z Hlinskej veže cez Volovecké sedlo na Mengusovský Volovec. Vpravo hrebeň Bášt a pod ním Malé Hincovo pleso.

Originálna panoráma z Kôprovského štítu, 17.8MB. Vľavo dole Kôprovský hrebeň na uzlový bod Hlinskú vežu, od nej vľavo Baštový hrebeň so Satanom, vpravo Štrbský štít, Hrubý štít, Furkotský štít a ďalej v pozadí Solisko. Napravo od Hrubého štítu hrebeň Terianskych veži Hrubé a za ním Kriváň. Vpravo v pozadí masív Veľkej kopy a Západné Tatry. V popredí Hlinská dolina.

Originálna panoráma z Kôprovského štítu, 21.2MB. Úplne vľavo v pozadí Giewont, ďalej spojovací hrebeň z Kôprovského štítu na Čubrinu, Mengusovské štíty, Hlinskú vežu a Mengusovský Volovec. V pozadí Ľadový štít, Rysy, Vysoká a Končistá. Pri Veľkom Hincovom plese pekne vidno aj Hincove oká. Vpravo Tupá a Ostrva, pod nimi Popradské pleso a vedľa Baštový hrebeň so Satanom

The post Kôprovský štít appeared first on spyridos.com.

Aj v dnešnom hnusne teplom a pochmúrnom počasí som dal nejaké fotečky. Originálna panoráma má rozmery 27820x3030px (klikni na obrázok pre väčšiu panorámu).

The post Polana Głodówka – panoráma appeared first on spyridos.com.

More info about ride at Hybická tiesňava and GPS record.

Viac informácií o jazde viď Hybická tiesňava a GPS záznam.

The post Okolo Hybe appeared first on spyridos.com.

Liptovský Hrádok ruins from 14th century with renaissance manor-house from 17th century is favorite stop for my family. Behind castle ruins is village Liptovský Peter and main ridge of the Western Tatras.

Zrúcanina Liptovského Hrádku zo 14. storočia aj s pristavaným renesannčným kaštieľom zo 17. storočia sú obľúbenou rodinnou zastávkou. V pozadí obec Liptovský Peter a hlavný hrebeň Západných Tatier.

The post Litpovský Hrádok appeared first on spyridos.com.