Karol stúpa do Rybovského sedla. Nedávno sme tu boli na lyžiach, tak prečo si to v tej istej zostave nezopakovať.

Hlavný hrebeň Veľkej Fatry od salaša v Rybovskom sedle (panoráma originál 17.5MB).

Pokračovanie hlavného hrebeňaVeľkej Fatry (Borišov, Suchý vrch, Ploská, Čierna skala, Rakytov) z Ostredku (panoráma originál 24.3MB).

Ostredok s prstom v nose. Boli sme na obcoh vrcholoch Ostredku, keďže podľa nových meraní je najvyšší bod južný vrchol.

Na hrebeni medzi Ostredkom a Krížnou.

Dostať sa na Majerovu skalu nie je zadarmenko.

Na Majerovej skale.

The post Ostredok cez Majerovu skalu appeared first on spyridos.com.

V nedeľu hlásili v Tatrách víchricu a tak sme sa vybrali do Veľkej Fatry v zostave Roberto, kráľ lavín Karol a Spyros. Liptovom sa nesúci depresívny lejak vylepšilo až sneženie na Donovaloch. Na konci osady Rybô (Rybie) po skialpinistoch ani chýru ani slychu. Dalo sa šľapať zdola. Pri salaši sme opustili cestu a išli priamo na Rybovské sedlo. V hmle by sme asi netrafili nikde. Na Krížnej som čakal Václavák, no okrem nás ani noha z Tureckej alebo od Kráľovej studne.

Práve napadaný mokrý powder bol na tohtoročné pomery úplne exkluzívny. V rýchlejšej jazde bránila len nízka viditeľnosť. V riedkom lesíku nad salašom nás hmla opustila a celkom sme sa pobavili. Fotky Roberto.

“Aj keď som ja bača starý prestarý…” Vyúdený salaš pod Rybovským sedlom.

Viditeľnosť na milú kedveš.

The post Krížna cez Rybô appeared first on spyridos.com.

Nezalesnený vrch Stráža trošku zhyzdený vysielačom je oddávna tajným srdcom Turca. V minulosti hradisko, po vzniku Uhorska pravdepodobne jedno z centier rodiacej sa Turčianskej stolice. V spodnej časti hradiska vznikol kostol s dedinou Socovce, kde sa konali prvé trhy. Neskôr sa centrum kraja presunulo pravdepodobne na hrad Turiec (Znievsky hrad) a potom na hrad Sklabiňa (panoráma 13MB). Pod Strážou stále meandruje neupravená rieka Turiec popri prírodnej rezervácii Kláštorské lúky. Ku tomu 360 stupňový výhľad na turčiansku záhradku. Čo viac si priať.

The post Stráža appeared first on spyridos.com.

Zaparkovať môžete na ceste medzi Turčianskou Štiavničkou a Sklabiňou pri miestnom medokýši oproti zámockému parku v Štiavničke. Odtiaľ sa chodníčkom (tracklog) za kilometer dostanete k dolnému rybníku. Nad ním sa nachádza zalesnený kopec s neuveriteľnou sústavou vodných serpentín. Na vrchole kopca su ďalšie dva rybníky. Celú srandu vymyslel v druhej polovici 19. storočia gróf Révaj (Revai), aby mohol vodou napájať nový anglický park pri svojom kaštieli v Štiavničke.

Pri neľútostných vodných pretekoch drevených konárikov sme strávili more času.

The post Teplické serpentíny appeared first on spyridos.com.

Skalné bludisko Radové skaly pod Suchým vrchom.

Chodník sa vinie kosodrevinou a vápencovými útvarmi na Sivý vrch (1805). Vpravo vrchol Ostrá (1764m), ktorým vedie výstupová trasa na Sivý vrch od chaty pod Náružím.

Južná panoráma zo Sivého vrchu s Liptovskou Marou uprostred Liptovskej kotliny, v pozadí hradba nízkotatranského hrebeňa a hôľnej časti Veškej Fatry.

Západná panoráma zo Sivého vrchu – pohľadu dominuje Kriváňska Malá Fatra s jej hlavnými vrcholmi Veľký Kriváň, Stoh, Veľký Rozsutec a Malý Rozsutec, hrebeň ďalej pokračuje ako Oravská Magura s hlavným vrcholom Minčol známym ako aj Kubínska hoľa. V popredí obec Malé Borové.

Severná panoráma zo Sivého vrchu – región Horná Orava s dominantami Babia hora, Pilsko a samozrejme Oravskou nádržou. Zľava ohraničuje pohľad Oravská Magura, sprava Skorušinské vrchy. V popredí turistické centrum Roháčov obce Zuberec a Habovka.

Ďalší postup je zostup do sedla Pálenica, kde končí vápencová časť slovenských Západných Tatier, a odtiaľ už na Liptovské hole ako sa kedysi nazývali Západné Tatry. V sedle Pálenica je nutné zísť do Bobroveckej doliny pri plieskach si nabrať vodu. Začiatok hrebeňa predstavuje výstup na chrbát Brestovej s predvrcholom Pálenica a následne prechod prvý z významných vrcholov Salatín.

The post Sivý vrch na jeseň appeared first on spyridos.com.