Klasický výstup z Hincovej kotlinky je známy nepríjemným suťoviskom. Kedysi sme s Mocom stáli pod nástupom a pozerali ako poľský zvodca s klientmi v krátkych intervaloch uvoľňujú kamene, ktoré radi preleteli celým kuloárom. Vtedy sme sa radšej otočili. Ďalšia varianta je vystúpiť na hlavný hrebeň Veľkou Mengusovskou lávkou. V hornej časti pod Mengusovskou vežičkou je mužíčkami dobre označená veľmi exponovaná lavica traverzujúca popod vežičku (II. UIAA). Na jej konci osadili pravdepodobne Poliaci nový borhák. Ďalej 10 metrov hore je už hrebeň. Hrebeňom smerom k Hincovému sedlu (2323 m.n.m.). Záverečný zráz je značený aspoň momentálne šlingňou. V zostupe 10 metrov doprava exponovane k ďalšej šlingni, ktorú už netreba použiť. Lávkami na severnej strane sa dá natraverzovať do ľahkého terénu. Z Hincovho sedla nevymýšľať a pekne po hrebeni na Čubrinu.

Na vrchole bol Peter z Martina, ktorý absolvoval klasický výstup kameňolomom, takže zostup bol jasný. V lieviku, čo zberá všetky šutre z južnej steny Čubriny je zlaňovacie miesto osadené dvoma borhákmi. Zlaňák má presne 20 metrov, ale dá sa aj zliezť konečne v slušnej vymytej skale. Vďaka Peter za lano! Samozrejme v danom mieste nad nami išiel Poliak, ktorý z neznámych dôvodov sa otočil pod vrcholom Čubriny a išiel radšej dole. Popritom nás vyzásobil poletujúcimi kameňmi. Myslím Čubrina stačila, máme aj ďalšie kopce 

Ranný odlesk Baštového hrebeňa vo Veľkom Hincovom plese.

Čubrina z Veľkej Mengusovskej lávky.

Výhľady z Čubriny sú krutoprísne, pričom tropický deň spríjemňuje čerstvý vietor. Pohľad na Veľký Mengusovský štít s Mengusovskou vežičkou a Hincovým sedlom. V pozadí hradby Žabieho, Mlýnarovho a Javorového hrebeňa. Za nimi Belianske Tatry a Ľadové štíty.

Hincova kotlina s Veľkým a Malým Hincovým plesom ohraničená vľavo Mengusovským hrebeňom s dominantným Veľkým Mengušákom a vpravo Baštovým hrebeňom kulminujúcim v Satanovi a Kôprovským štítom.

Temnosmrečinská dolina s Vyšným a Nižným temnosmrečinským plesom. V pozadí Liptovské kopy a za nimi Západné Tatry.

Dolina pod Kolom s Poľským Zadným plesom (poľ. Zadni Staw Polski), Valentkovou (na obrázku nesprávne Svinica) a Svinicou (na obrázku nesprávne Kozí vrch). V popredí Hladký štít a Hrubý štít (poľ. Szpiglasowy Wierch). V pozadí Giewont a v diaľave región Oravy s dominantami ako Babia hora, Pilsko a Oravská priehrada.

Zlanenie z čubrinského kameňolomu do suťovinového kužeľa pod stenou, čiže z blata pod odkvap.

The post Čubrina appeared first on spyridos.com.

Súčasný kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi vznikol v polovici 12. storočia. V 13. až 15. storočí bol pôvodne románsky štýl postupne upravený do gotického. Patrí k starobylým emporovým kostolom. Areál kostola je opevnený múrom.

Pravdepodobne z dôvodu tureckého nebezpečenstva bola veža v 16. storočí mohutne navýšená na 5 poschodí do stavu v akom ju poznáme dnes.

1km od obce sa nachádzajú zvyšky stredovekého hrádku Svinica.

The post Románsko-gotický kostol vo Svinici appeared first on spyridos.com.

Písomnými prameňmi nepobozkaný pôvodne kamenný hrádok nájdete 1km juhovýchodne od obce Svinica. Postavený bol pravdepodobne potomkami Peteňa, Abovcov zo Svinice. Na základe archeologického prieskumu ho môžeme datovať do obdobia od 13. storočia do 15. storočia.

Určite navštívte aj tunajší románsky kostol z 12. storočia!

The post Hrádok Svinica appeared first on spyridos.com.