Hrebeňovku cez Hnilecké vrchy som plánoval už dlhšie. Dnes sa vyskytli okolnosti, že sa zadarilo. Babie leto, deti mali dlhý deň v škole a v Spišskej som si objednal montáž nového autorádia so Spotify.

Ranná chladnejšia Spišská Nová Ves v sychravej hmle, úplne ideálne na zahriatie výšľapom do sedla Gretla, kde odpočujem na pekný cyklochodník do chatárskej oblasti Bindt. Nasleduje parádna bajkovačka prevažne lúčnym hrebeňom Hnileckých vrchov až po najvyšší bod Bukovec. Ovečky, kravičky, brutálne výhľady na Tatry, malé prevýšenia… ideálne.

Jediná obec cestou je Závadka nezvyčajne vybudovaná priamo na hrebeni v kopci podobne ako aj neďaleký Poráč. V dedinských miestnych potravinách niečo zjem, dočapujem tekutiny a vychutnávam si miestny mikrokozmos obyvateľov. Zo značeného chodníka si odskakujem na Holý vrch a z neho pokračujem singláčom hrebienkom na Bukovec. Pozor na ostnaté dráty na zemi.

Po Bukovec ideálne. Cesta krásne ubieha. Potom začína boj. Turistická cesta pokračuje hrebeňom viacmenej chodníčkom, kde treba aj tlačiť a občas aj dole kopcom. Popadané stromy celkom odsávajú silu. Pod Orlím vrchom sa vyberám zvážnicou a obchádzam ho po severnej strane do sedla Svinská jama. Pretrpím ďalší slalom popadanými stromami na posledný vrchol Havraniu hlavu. Viem, že pod ním by už mala byť lesná cesta a ňou pekne dole až do civilizácie a tak aj bolo. Trošku ma hnal čas, aby som stihol vyzdvihnúť deti zo školy a tak vyše 10km zjazd si nejak neužívam. Technicky nenáročný, tiahly, čiže niečo pre mňa.

Babie leto alebo jeseň života, pre Trabanta určite, v osade Šafárka.

Cigánska osada pre Závadkou ma úplne parádny výhľad na Tatry.

Vysoko položená obec Závadka (823 m.m.).

Panoráma Tatier od kaplnky sv. Jána Krstiteľa z roku 1834 pod Sosničkami pri Závadke.

Jeseň na Bukovci (1127 m.m.m.).

Koniec dobrý je vždy v staničnom bufete.

The post Hnilecké vrchy hrebeňom appeared first on spyridos.com.