Klasický výstup z Hincovej kotlinky je známy nepríjemným suťoviskom. Kedysi sme s Mocom stáli pod nástupom a pozerali ako poľský zvodca s klientmi v krátkych intervaloch uvoľňujú kamene, ktoré radi preleteli celým kuloárom. Vtedy sme sa radšej otočili. Ďalšia varianta je vystúpiť na hlavný hrebeň Veľkou Mengusovskou lávkou. V hornej časti pod Mengusovskou vežičkou je mužíčkami dobre označená veľmi exponovaná lavica traverzujúca popod vežičku (II. UIAA). Na jej konci osadili pravdepodobne Poliaci nový borhák. Ďalej 10 metrov hore je už hrebeň. Hrebeňom smerom k Hincovému sedlu (2323 m.n.m.). Záverečný zráz je značený aspoň momentálne šlingňou. V zostupe 10 metrov doprava exponovane k ďalšej šlingni, ktorú už netreba použiť. Lávkami na severnej strane sa dá natraverzovať do ľahkého terénu. Z Hincovho sedla nevymýšľať a pekne po hrebeni na Čubrinu.

Na vrchole bol Peter z Martina, ktorý absolvoval klasický výstup kameňolomom, takže zostup bol jasný. V lieviku, čo zberá všetky šutre z južnej steny Čubriny je zlaňovacie miesto osadené dvoma borhákmi. Zlaňák má presne 20 metrov, ale dá sa aj zliezť konečne v slušnej vymytej skale. Vďaka Peter za lano! Samozrejme v danom mieste nad nami išiel Poliak, ktorý z neznámych dôvodov sa otočil pod vrcholom Čubriny a išiel radšej dole. Popritom nás vyzásobil poletujúcimi kameňmi. Myslím Čubrina stačila, máme aj ďalšie kopce 

Ranný odlesk Baštového hrebeňa vo Veľkom Hincovom plese.

Čubrina z Veľkej Mengusovskej lávky.

Výhľady z Čubriny sú krutoprísne, pričom tropický deň spríjemňuje čerstvý vietor. Pohľad na Veľký Mengusovský štít s Mengusovskou vežičkou a Hincovým sedlom. V pozadí hradby Žabieho, Mlýnarovho a Javorového hrebeňa. Za nimi Belianske Tatry a Ľadové štíty.

Hincova kotlina s Veľkým a Malým Hincovým plesom ohraničená vľavo Mengusovským hrebeňom s dominantným Veľkým Mengušákom a vpravo Baštovým hrebeňom kulminujúcim v Satanovi a Kôprovským štítom.

Temnosmrečinská dolina s Vyšným a Nižným temnosmrečinským plesom. V pozadí Liptovské kopy a za nimi Západné Tatry.

Dolina pod Kolom s Poľským Zadným plesom (poľ. Zadni Staw Polski), Valentkovou (na obrázku nesprávne Svinica) a Svinicou (na obrázku nesprávne Kozí vrch). V popredí Hladký štít a Hrubý štít (poľ. Szpiglasowy Wierch). V pozadí Giewont a v diaľave región Oravy s dominantami ako Babia hora, Pilsko a Oravská priehrada.

Zlanenie z čubrinského kameňolomu do suťovinového kužeľa pod stenou, čiže z blata pod odkvap.

The post Čubrina appeared first on spyridos.com.

Skalné bludisko Radové skaly pod Suchým vrchom.

Chodník sa vinie kosodrevinou a vápencovými útvarmi na Sivý vrch (1805). Vpravo vrchol Ostrá (1764m), ktorým vedie výstupová trasa na Sivý vrch od chaty pod Náružím.

Južná panoráma zo Sivého vrchu s Liptovskou Marou uprostred Liptovskej kotliny, v pozadí hradba nízkotatranského hrebeňa a hôľnej časti Veškej Fatry.

Západná panoráma zo Sivého vrchu – pohľadu dominuje Kriváňska Malá Fatra s jej hlavnými vrcholmi Veľký Kriváň, Stoh, Veľký Rozsutec a Malý Rozsutec, hrebeň ďalej pokračuje ako Oravská Magura s hlavným vrcholom Minčol známym ako aj Kubínska hoľa. V popredí obec Malé Borové.

Severná panoráma zo Sivého vrchu – región Horná Orava s dominantami Babia hora, Pilsko a samozrejme Oravskou nádržou. Zľava ohraničuje pohľad Oravská Magura, sprava Skorušinské vrchy. V popredí turistické centrum Roháčov obce Zuberec a Habovka.

Ďalší postup je zostup do sedla Pálenica, kde končí vápencová časť slovenských Západných Tatier, a odtiaľ už na Liptovské hole ako sa kedysi nazývali Západné Tatry. V sedle Pálenica je nutné zísť do Bobroveckej doliny pri plieskach si nabrať vodu. Začiatok hrebeňa predstavuje výstup na chrbát Brestovej s predvrcholom Pálenica a následne prechod prvý z významných vrcholov Salatín.

The post Sivý vrch na jeseň appeared first on spyridos.com.