Z mojich aktívnejších lezeckých časov si pamätám na feraty v Dolomitoch, čo boli vlastne hromozvody pripevnené ku skale, o ktoré sa cepri trapošne istili a liezlo sa popri nich. Tak tieto časy sú preč ako som potupne zistil. Terazky sa už robia tzv. športové zaistené cesty v škále obtiažnosti od A (ľahká) po F (choroba). Prelezenie ťažších obtiažností znamená ťahanie sa za oceľový drát. Ku tomu je dobre mať rukavice, aby ste neošúpali prsty od prebytočnej kože ako ja.

Spokojne som obliekol na seba sedák a vrhol sa na feratu. Pár krokov a problém. Kde sú chyty a stupy? A čo má znamenať ten previštek? Hore mi to normálne nejde. Pochopil som, že bez “podojenia” (potupný postup cez vytiahnutie sa za istiacu pomôcku) to nepôjde. OK. Rakúski súdruhovia dali na začiatok obtiažnosť E, aby oddelili zrno od pliev. Teraz už viem, že som pleva. Hádžem si šlingňu (plochú sľučku) na oddych a vytriasenie rúk. OK. Vyťahujem sa po hromozvode cez previs, istenia medzi drátom sú minimálne každé 3 metre, to by som asi nechcel drbnúť. Bandasky (stvrdnuté niečo, čo trénovaní ľudia nazývajú svalstvo) sa ozývajú. Nevadí som hore. A kua, niečo ma brzdí. Aha. Šlingňu som nezrušil a zhora sa ku nej neviem dostať. Môžem pekne zliezť pod previs. Bandasky nekonečné. Tieto nové feraty sa zjavne lezú vyťahovaním sa po lane. Pomoc.

Ako čistá lama mi fajne bandasky navreli na rukách hneď na začiatku. Tiež ďalej mi trvalo pol hodinu, kým som zautomatizoval pohyby na prehadzovanie karabín. Na každej športovej ferate musí byť most a spúšťanie po lane. Nástup do Fkovej varianty s efektným tunelom som len obzrel zdola a zasmial sa. Potupa dokonaná.

Úvodná časť Himmesleiter C/D/E.

Lanový most. Vpravo terasa ku F variante. Vpravo hore pokračuje normálna varianta B/C/D.

Záverečná časť vedie traverzom ponad chodník v tiesňave.

The post Kitz Klettersteigen appeared first on spyridos.com.

Na konci tiesňavy Sigmund Thun Klamm sa nachádza malá priehrada Klammsee, ktorá je súčasťou vcelku obdivuhodnej sústavy priehrad, tunelov a elektrárni meniacej vodu z ľadovcov na energiu.

Vľavo hore visutá lanovka na Maiskogel. V pozadí vrcholová stanica lanovky Schmittenhöhe nad mestečkom Zell am See.

Po príjemnom okruhu cez samotu Scheekenreith a okolo priehradneho jazera sme sa vrátili ponad tiesňavu k autu. Ďalšie ciele na dnes bolihrad Kaprun a tiesňava Kitzloch Klamm.

The post Kapruner Ache appeared first on spyridos.com.

Tiesňava nesie pomenovanie po Žigmundovi Thunovi (nem. Sigmund Thun Klamm) sa nachádza v údolí Kapruner Ache neďaleko údolnej stanice lanovky na Maiskogel. Deti mali rešpekt pred hukotom vody v tesných priestoroch. Ja som začal svoju feratovu anabázu, keď som neviem prečo zamenil tiesňavu Kitzloch s touto. Pri vstupe som sa márne snažil z tety vymámiť informáciu, kde presne začína ferata. Nepochopila a z môjho zmätočného popisu ma poslala na nejake neleziteľné lezecké cesty v mokrých previsoch.

Po prechode krátkej 350 metrov dlhej tiesňavy sme pokračovali do údolia Kapruner Ache.

Nájdite čarodejnicu. Nápopveda: hľadajte tvár z profilu.

The post Sigmund Thun Klamm appeared first on spyridos.com.

Pred návštevou WunderWasserWeltu s deťmi a som ešte vybehol nad vodopády Krimml do údolia Krimmler Achental. V zábere salaš Veiten Alm.

The post Krimmler Achental appeared first on spyridos.com.

Krimmlerské vodopády (nem. Krimmler Wasserfälle) s prevýšením 380 metrov sú najvyššími v Rakúsku. Skladajú sa z 3 stupňov. Mali sme šťastie na extra vysoký prietok a najväčšiu koncetráciu dúh akú som kedy videl. Na zábere pohľad na dolný vodopád a dedinu Krimml. V pozadí kopec Gernkogel (2267m) v Kitzbühelských Alpách.

Zvuková kulisa nekonečná.

Horný vodopád.

The post Krimmler Wasserfälle appeared first on spyridos.com.