Doobeda si požičiavame auto a vyrážame obzrieť okolie Atén. Vybrali sme si oblasť Bojócie (ang. Boeotia, gr. Voiotía) východne od hlavného mesta. Na planine medzi mestečkami Téby (ang. Thebes, gr. Thíva) a Plataje (ang. Plataea, gr. Platees) sa v roku 479 p.n.l. konala slávna bitka pri Platajách, kde grécke mestské štáty porazili Perzskú ríšu Xerxesa I. Dnes tu už ostala iba planina a nové osídlenie bez veľkých známok antickej slávy gréckych Téb.

Najväčším mestom Bojócie je Livadia (ang. Levadeia, gr. Livadía) s peknou polohou na kraji tiesňavy Erkýna. Stálo za prechádzku. V okolí sú pre našinca zaujímavé plantáže s bavlnou. Nič pre alergikov.

Frankovia a Katalánci vybudovali nad mestom hrad, ktorý bol svedkom aj najväčšieho rozkvetu mesta za otomanských čias, keď mu veľkosťou v Grécku konkurovala len Solúň.

Pred Delfami míňame Arachovu, pre Atéňanov Chamonix, Zermatt a Smokovec v jednom. Možno niekedy v zime. Začíname byť nervózni, keďže podľa internetu archeologické nálezisko v Delfách nám zatvoria pred nosom.

Napokon všemocný internet nemal pravdu a mali sme hodinu navyše na prehliadku Veštiarne v Delfách (ang. Delphi, gr. Delfoí) na úbočiach pohoria Parnassos. Po stáročia bola centrom myšlienkového sveta starých Grékov. Ešte aj dnes poloha vyráža dych a úplne si vieme predstaviť ako sa z jednotlivých miest trúsili občania, aby im veštkyňa Pýthia zvestovala ich osud.

Divadlo až pre 5 tisíc divákov, ktorí sledovali mystérium boha Apolóna a hada Pytóna. Vzadu pod cestou sa črtá antická rotunda Thólos.

Zvyšky dórskych stĺpov chrámu boha Apolóna vysoké až 60 metrov.

Zrekonštruovaná pokladnica Atenčánov, kde sa hromaždili dary z najznámejšieho gréckeho mesta staroveku.

Pýthijské hry sa konali na štandióne nad veštiarňou s kapacitou 6 a pol tisíc divákov.

Zachovaná výzdoba chrámu predstavuje boj Bohov s Obrami matky Gaie.

Detail nôh bronzovej sochy vozataja z roku 478 p.n.l. Jedným slovom úžas.

Opevnený kláštor prepodobného Lukáša (ang. Hosios Loukas, gr. Óssios Loukás), z 10. storočia je najvýznamnjšou byzantskou pamiatkou na území dnešného Grécka. Mali sme to šťastie v nešťastí sem prísť po záverečnej. Nikde ani noha. Mohli sme si sväté miesto vychutnať až do západu slnka. Autenticita a duchovnosť až do morku kostí ako je to už pri uniatoch a ortodoxii zvykom.

“Středověk neskončil, středověk trvá…”

Zastavenie prvé… posedíme, pofajčíme?

Zastavenie druhé… posedíme, dotkneme sa našich sŕdc?

The post Delfy appeared first on spyridos.com.

Veľký vodopád v tiesňave Piecky.

Pieckami prechádza žltý turistický chodník.

Terasovitý vodopád s druhým a posledným rebríkom v Pieckach.

Terasovitý vodopád.

Po prechode Piecok vychádzame na Malú Poľanu v oblasti Glac. Naspäť sa vraciame po červenej značke cez Palc do horskej osady Píla.

The post Piecky appeared first on spyridos.com.

Ranný presun do Čadce.

Rybník Milošová nad Čadcou.

Osada Megoňky na úplnej hranici s českým Sliezskom je známa svojím pieskovcovým lomom, kde sa vyskytovali kamenné gule. Teraz už poväčšine krášlia záhradky okolitým domov a priamo v lome ostala jediná s priemerom 2.6 metra a váhou 25 ton- Nachádza sa vzadu vpravo za novovybudovaným prístreškom, ktorý dominuje celému lomu. Čo už…

Na hraniciach medzi Uhorskom, Sliezskom, Moravou a Poľskom bol od 16. storoičia budovaný pevnostný systém na ochranu strategicky dôležitého Jablunkovského priesmyku najpr pred tureckým nebezpečenstvom a neskôr pred ďalšími početnými nepriateľmi Habsburgovcov.

Centrálnym bodom sústavy opevnení “šianc” boli Veľké Šance (obrázok vľravo) na sliezskej strane. Na slovenskej strane sme si obzreli z viacerých pozostatkov Malé Šance (obrázok vpravo) a je to terénna vlna pre ozajstných fajnšmekrov.

Doplnenie vitamínov v najvýchodnejšej obci Českej republiky Hrčava a potom už smer Trojmedzie.

Trojmedzie (česky Trojmezí, poľsky Trosjtyk) je miestom spoločného bodu hraníci Slovenska, Česka a Poľska.

Welcome to Slovakia. Ako inak. Dostať sa na slovenskú stranu nie je len tak zadarmo pre cyklistov. Najväčšia Šance.

Najvyšší most Valy na Slovensku a v strednej Európe s výškou 84 metrov pri obci Čierne je súčasťou budovanej diaľnice zo Slovenska do Poľska.

The post Trojmedzie appeared first on spyridos.com.

Stanko obsadil 3. miesto v okresnom kole Pytagoriády.

The post Pytagoriáda 2019 appeared first on spyridos.com.

Spojené dva kaštiele Pongácovcov v neskororenesančnom štýle zo 17. storočia v Krasňanoch boli sídlom Starohradského panstva.

V sedle Lutiška // tracklog.

Kostol sv. Štefana (1907) v obci Lutiše. Kaplnka v obci Radôstka.

The post Sedlo Lutiška appeared first on spyridos.com.

The post Spyros konečne v učebnici appeared first on spyridos.com.

This content is password protected. To view it please enter your password below:

Password:

The post Protected: Rodinka 2019 appeared first on spyridos.com.

Biela noc v Košiciach na budove Vedeckej knižnice.

Pre fajnšmekrov tu mám malý návod ako dokončiť svoj prvý polmaratón v Košiciach. Kávičku od Duška nie! Pekne od príchodu sa treba poobzerať po možnostiach kultúrneho vyžitia, začo v piatok ďakujem Edovi. Príjem tekutín v podobe zlatistého moku aj energie zaobalenej do bieleho pečiva som prijal v nadmerných dávkach. Predsa len je to dlhý beh.

V sobotu po krátkej hudobnej vložke u Janyho je vhodné deň pred behom si dať vyše dvadsať kilometrov po meste. Veľmi občerstvujúce. Asi… ale bol pociťovaný opäť nedostatok tekutín a vhodných potravín vo forme vyprážaných hranoliek. Chvalabohu sme hendikep dobehovali celú noc. A ráno sa môže ísť behať.

Raz si hore…

…potom dole. V hlavnej úlohe Manhimself aka košický básnik aka konfident aka referent aka influencer.

I came to bring the pain hardcore from the brain.
Let’s go inside my astral plane.

The post Biela noc v Košiciach appeared first on spyridos.com.

Jeden z tých dní, keď najprv dostanete nezmyselné štartovné číslo jedna z vyše päťsto bežcov na polmaratóne, kde máte hlavný cieľ dobehnúť a potom sa ozve v telefóne Fero Griglák.

The post Z tých dní appeared first on spyridos.com.

Sadám do auta a naberám kurz Stará Lesná. Včera pred spaním sa mi zdalo, že Skalnatý potok pod oknom hučí viac ako zvyčajne, ale kto by čakal, že sa vyleje Studený potok. Prebehujem správy. Stará Lesná povodeň, mostíky na Zamku a Zbojníčku strhnuté. Bielovodská dolina a Javorová dolina uzatvorene pre turistov. Pekne.

Čo sa vlastne stalo. Niekde okolo Javorového štítu muselo večer spadnúť viac vody a to v tatranských podmienkach znamená riadnu silu. Zhoršenie podmienok asi znamenalo zahatanie potoka niekde na Starou Lesnou, čo viedlo k odkloneniu koryta.

Ku chate sa nedalo dostať. Cestou sa valil dravý potok, ale chata vyzerala ako zázrakom kľudným majákom v chaose, ak beriem do úvahy, že všade okolo nej Mordor a ona taká sama na suchom ostrovčeku. Polovica parkoviska pred chatou s autami na suchu a dokonca sa aj svietilo.

Okolo obeda mi už nedalo a prebrodil som sa vypnúť elektrinu. V chate sucho, len v pivnici vystúpilo spodná voda po kolená.

Okrem hotela dopadol zle aj kamarát  chatár Paľo z Prešova. Nové koryto Studeného potoka mu zrušilo pár desiatok metrov prístupovej cesty a čo je horšie aj most skončil niekde dole v doline a nový by musel byť trikrát dlhší. Na chatu sa dostal na hasičskej štvorkolke z Mlynice. Na chatu sa odteraz dostane len pár kilometrovou okľukou cez obec, keď opravia cesty.

A teraz čakám kým opadne voda a začne sa upratovanie a x ďalších povinností.

Hotel Hills**** nad chatou to asi schytal najviac s prístavbou Marmota aka Slovnaft aka Benzinol pre znalcov. Vzadu vidno Felíciu aj s parkoviskom. Nevyzerá, ale pozemky pod nami zaliate aj hotel nad nami.

Suvenír z hotelového parkoviska vo forme tony asfaltu pred vjazdom ku mne.

Keď sa darí, tak sa darí. Hosť z penziónu Pažický odparkoval večer auto do bezpečia ku hotelu Hills. Voda bola v noci napokon po vrch blatníka. Ale típek naštartoval, aj keď sa mu voda dostala do auta.

Tenisový kurt pri hoteli bude potrebovať pár opráv.

Došiel som za hosťami evakuovanými do školy. Tam už ich spovedala redaktorka RTVS. No zbohom, ak takto ma vyzerať verejnoprávnosť. Hosťka z Česka odpovedala úplne v kľude a zdalo sa, že viac to prežíva sama redaktorka, ktorá kládla zvláštne sugestívne otázky aj s odpoveďou, čiže ju asi ani nezaujímala realita, ale urobiť peknú atraktívnu reportáž. Dúfam aj medvede budú.

Som natočil…

The post Kým opadne voda appeared first on spyridos.com.