Konečne som objavil po desiatich mesiacoch Hagovu hranicu strachu. Stačilo tak málo. Stretnúť na lúke 4 osadníkov so svorkou 12 psov (poctivo zrátaných). Na tretí pokus zistil, že ho nenaháňajú len tak pre zábavu po lúke. snáď pochopil, ktorá je jeho pravá svorka aj keď pochybujem. Sranda, že jeden bral do ruky kameň na moje šteňa. Trošku som ho musel usmerniť.
Spomenul som si na jednu prastarú príhodu s Egonom, 50-kilovým čiernym teriérom so zimnou huňou, ktorá ho ešte opticky riadne zväčšila. Brodili sme sa snehom v Tatranskom lese. Zrazu mi odbehol a nechcel byť privolaný späť. Došiel som za ním. Spokojne sedel pred cigánmi po zuby ozbrojenými sekerami. Tí len primrazene stáli a nevedeli, čo ďalej, keďže im zastalo pred vozíkom s drevom také čudo judo.
