Pôvodne pohodový výletík na Považský hrad z 13. storočia na bicykloch sme si predĺžili po zistení, že náš vlak mešká a tak sme sa späť do Žiliny vrátili cez Peklinu na kolesách. Inak taká dobrá slaná palacinka s bryndzou je lepšia ako pizza. A fotiť sa dá aj mobilom čo to. (tracklog, 2, 85 km, prevýšenie 600 m).
Dolný kaštieľ Štefana Balašu v Považskom Podhradí (časť mesta Považská Bystrica) z roku 1676 sa pomaly mení v ruiny. Asi nejaká šialená súťaž s hradom. Zatiaľ prehráva.
Pohľad z hradu na juhozápad do Považia s Považskou Teplou a Považskou Bystricou. Výrazny vrchol je Veľký Manín (891 m.n.m.), nemý svedok mojich prvých horolezeckých pokusov.
Zvyšky hradu na juhovýchodnej strane. V pozadí nová diaľnica, obec Považská Teplá a smozrejme Manínska tiesňava.
Nové schodisko ako vstupná brána do hradu od severu dáva pevnosti ráz mohutnej motty.
Juhozápadná strana hradu.
Panoráma nádvoria hradu. Od poslednej návštevy sa začalo mohutne obnovovať.
Západná veža a zvyšky západného paláca.
Detail zachovanej výzdoby na omietke. Nemá každý hrad. Podobne aj zachované točité schodisko objavené nedávno v sutine.
Obnova hradobného múru.
Ďalší detail z techniky obnovy podhľadov.
Z útrob internetu
Rytina Považského hradu z roku 1676.
Maľba rakúskeho maliara Thomasa Endera zo 60. rokov 19. storočia.
Maľba rakúskeho maliara Thomasa Endera zo 60. rokov 19. storočia. V popredí starší kaštieľ “Burg” z roku 1631.
Pohľadnica s hradom a dolným kaštieľom zo začiatku 20. storočia.
Kolorovaná rekonštrukcia pravdepodobne od Petra Guteka.
