V roku 2013 som sa začal učiť na staré kolená latinčinu. Po počiatočnom nadšení a rýchlom vytriezvení nasledovala panika. Ako ďalej? Ako sa naučiť krásny jazyk logicky s minimom bifľovania? Ťažko. Klasické gymnaziálne vzdelanie je nanič. Cesta vedie cez pravidelné malé dávkovanie učenia. Prekvapivé!
Zdroje
- HEŘMANOVSKÝ, František: Cvičebnica jazyka latinského pre III. a IV. triedu gymnázií. 2.vyd. Praha : Jednota českých filológov, 1938. 267 s.
- Cvičebnica Jazyka latinského – Teória (PDF, 42MB)
- Cvičebnica Jazyka latinského – Prax (PDF, 42MB)
(Doteraz neprekonaná učebnica latinčiny pozostáva z cvičení a s nimi súvisiacimi novými slovíčkami a gramatikou. Pozor na bohemizmy.)
- STŘÍŽ, Antonín Ludvík: Kurs latiny pro samouky. Praha : Ladislav Kuncíř, 1944. 107 s. (PDF, 15MB)
- BILÍKOVÁ, Eva: Přehled latinské mluvnice. Brno : MC konsorcium, 1991. 57 s. (V tabuľkách prehľadné usporiadaná gramatika. Občas rozdiely oproti Heřmanovskému.)
- NOVOTNÝ, František Otakar: Česko-latinský slovník pro gymnasia českoslovanská. Praha : I. L. Kober, 1873. 531 s. (PDF, 129MB)
- SEDLÁČEK, Josef: Nový kapesní slovník latinsko-český a česko-latinský. Praha : Jindřich Lorenz, 1940.
- Díl I., Slovník latinsko-český, 692 sloupců, PDF, 40MB;
- Díl II., Latinská slova v české mluvě užívaná, 62 sloupců, PDF, 4MB;
- Díl III., Slovník česko-latinský, 354 sloupců, PDF, 20MB.
- Latin … In Latinsky.cz. [online]. 2009. [cit: 2013-16-11]. Dostupné na internete: ‹http://latinsky-slovnik.latinsky.cz›.
Systém
Ja som rozdelil praktické učenie podľa Heřmanovského do 4 častí bez ktorých sa nepohne pri každom cvičení, ideálne 5 krát do týždňa.
- Gramatika – teória je základ.
- Slovná zásoba – bez nej to nepôjde.
- Latinské výroky – v rámci zúfalstva môže postihnutému ako útecha slúžiť učenie sa múdrych viet slávnych spamäti, čo má hneď dve výhody. Naučíte sa slová a ich použitie v pádoch, či vetnej skladbe a navyše môžete na štamgastov v krčme alebo na romantickej prechádzke pod nočnou oblohou so svojím objekt túžby vytiahnuť mimochodom z rukáva nejaké tie citáty.
- Cvičenia – skvelý znižovač sebavedomia do každej rodiny.
Smrť a sláva v 132 kapitolách
Gramatika
- Podstatné meno
- Skloňovanie prvé – fēmin-a (nominatív jedn. č.), fēmin–ae (genitív jedn. č.), f (ženský rod, lat. fēminina genus)
- Skloňovanie druhé – domin-us, –ī, m, verb–um, –ī, n
- Skloňovanie tretie – lēx, –is, m/f, corpus, –is, n
- Sloveso
- Časovanie prvé – voc-ō (1. os. jedn. č., lat. sg. 1.), voc-ā-s (2. os. jedn. č., lat. sg. 2.), voc-ā-re (neurčitok, lat. infinitivus)
- Časovanie druhé – mon-e-ō, mon-ē-s, mon-ē-re
- Časovanie tretie – leg-ō, leg-i-s, leg-e-re
- Časovanie štvrté – aud-i-ō, aud-ī-s, aud-ī-re
- Nepravidelné – esse (byť)
Slovník
V latinčine je nutné sa učiť slovesá v 1. osobe jednotného čísla a v neurčitom spôsobe, podstatné mená v 1. páde a 2. páde (genitív) jednotného čísla vrátane rodu, keďže ten určuje deklináciu a časovanie prídavného mena.
- A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z
- Podstatné meno (nom. jedn. č., gen. jedn. č., ženský rod, lat. fēminina genus)
- Skloňovanie prvé – fēmin-a, fēmin–ae, f (m)
- Skloňovanie druhé – domin-us, – ī, m
- Skloňovanie tretie – lēx, –is, m/f, corpus, –is, n
- Sloveso (sg. 1., sg. 2., neurčitý rod, lat. infinitīvus)
- Časovanie prvé – voc-ō, voc-ā-s, voc-ā-re
- Časovanie druhé – mon-e-ō, mon-ē-s, mon-ē-re
- Časovanie tretie – leg-ō, leg-i-s, leg-e-re
- Prídavné meno (mužský, ženský a stredný rod)
- Zámeno (pronomen)
- Príslovka (adverbium)
- Predložka (praepositio)
- Spojka (coniunctio)
Poznámky
- Dlhé samohlásky sa v latinčine nezapisujú. Ako pomôcka pri výuke čítania sa používajú dlhé hlásky ā, ē, ī, ō, ū a krátke hlásky ă, ĕ, ĭ, ŏ, ŭ.
- Používané skratky sg (lat. singularis, jednotný čas), pl (lat. pluralis, množný čas)
1 Comment
miroslav škobla
No ja by som povedal, že doteraz nekrekonaná učebnica latinčiny je Hansa Orberga: Lingua Latina. Učí latinčinu prirodzenou metódou.