V nedeľu hlásili v Tatrách víchricu a tak sme sa vybrali do Veľkej Fatry v zostave Roberto, kráľ lavín Karol a Spyros. Liptovom sa nesúci depresívny lejak vylepšilo až sneženie na Donovaloch. Na konci osady Rybô (Rybie) po skialpinistoch ani chýru ani slychu. Dalo sa šľapať zdola. Pri salaši sme opustili cestu a išli priamo na Rybovské sedlo. V hmle by sme asi netrafili nikde. Na Krížnej som čakal Václavák, no okrem nás ani noha z Tureckej alebo od Kráľovej studne.
Práve napadaný mokrý powder bol na tohtoročné pomery úplne exkluzívny. V rýchlejšej jazde bránila len nízka viditeľnosť. V riedkom lesíku nad salašom nás hmla opustila a celkom sme sa pobavili. Fotky Roberto.
“Aj keď som ja bača starý prestarý…” Vyúdený salaš pod Rybovským sedlom.
Viditeľnosť na milú kedveš.
