Delfy

Výlet autom do oblasti Bojócie po trase Atény – Eleusis – Erythres – Plataea – Thebes – Livadeia – Arachova – Delphi – kláštor prepodobného Lukáša.

Doobeda si požičiavame auto a vyrážame obzrieť okolie Atén. Vybrali sme si oblasť Bojócie (ang. Boeotia, gr. Voiotía) východne od hlavného mesta. Na planine medzi mestečkami Téby (ang. Thebes, gr. Thíva) a Plataje (ang. Plataea, gr. Platees) sa v roku 479 p.n.l. konala slávna bitka pri Platajách, kde grécke mestské štáty porazili Perzskú ríšu Xerxesa I. Dnes tu už ostala iba planina a nové osídlenie bez veľkých známok antickej slávy gréckych Téb.

Najväčším mestom Bojócie je Livadia (ang. Levadeia, gr. Livadía) s peknou polohou na kraji tiesňavy Erkýna. Stálo za prechádzku. V okolí sú pre našinca zaujímavé plantáže s bavlnou. Nič pre alergikov.

Frankovia a Katalánci vybudovali nad mestom hrad, ktorý bol svedkom aj najväčšieho rozkvetu mesta za otomanských čias, keď mu veľkosťou v Grécku konkurovala len Solúň.

Pred Delfami míňame Arachovu, pre Atéňanov Chamonix, Zermatt a Smokovec v jednom. Možno niekedy v zime. Začíname byť nervózni, keďže podľa internetu archeologické nálezisko v Delfách nám zatvoria pred nosom.

Napokon všemocný internet nemal pravdu a mali sme hodinu navyše na prehliadku Veštiarne v Delfách (ang. Delphi, gr. Delfoí) na úbočiach pohoria Parnassos. Po stáročia bola centrom myšlienkového sveta starých Grékov. Ešte aj dnes poloha vyráža dych a úplne si vieme predstaviť ako sa z jednotlivých miest trúsili občania, aby im veštkyňa Pýthia zvestovala ich osud.

Divadlo až pre 5 tisíc divákov, ktorí sledovali mystérium boha Apolóna a hada Pytóna. Vzadu pod cestou sa črtá antická rotunda Thólos.

Zvyšky dórskych stĺpov chrámu boha Apolóna vysoké až 60 metrov.

Zrekonštruovaná pokladnica Atenčánov, kde sa hromaždili dary z najznámejšieho gréckeho mesta staroveku.

Pýthijské hry sa konali na štandióne nad veštiarňou s kapacitou 6 a pol tisíc divákov.

Zachovaná výzdoba chrámu predstavuje boj Bohov s Obrami matky Gaie.

Detail nôh bronzovej sochy vozataja z roku 478 p.n.l. Jedným slovom úžas.

Opevnený kláštor prepodobného Lukáša (ang. Hosios Loukas, gr. Óssios Loukás), z 10. storočia je najvýznamnjšou byzantskou pamiatkou na území dnešného Grécka. Mali sme to šťastie v nešťastí sem prísť po záverečnej. Nikde ani noha. Mohli sme si sväté miesto vychutnať až do západu slnka. Autenticita a duchovnosť až do morku kostí ako je to už pri uniatoch a ortodoxii zvykom.