Budínsky hrad (maďarsky: Budavári Palota) začal budovať uhorský kráľ Belo IV po mongolskom vpáde v polovici 13. storočia. Do tureckého obsadenia bol celý hradný kopec najväčším konglomerátom gotických budov na svete. Potom sa hrad prestal používať. Hrad sa začal prestavovať v monumentálnom štýle, tak ako aj celá Budapešť v 19. storočí. Z pôvodne gotického hradu ostalo čiastočne zachované opevnenie.
Pohľad na zachované a južné opevnenie a celý hrad z vrcholu Citadely na vrchu Gellért.
Buda Citerioris Hungariae Caput Regni avita sedes. vulgo Ofen – Braun & Hogenberg ,1617. Zdroj: Antiquariaat Sanderus.com.
Vstup do hradu a veľký Rondel.
Vstupná cesta do hradu.
Fontána Mateja Korvína znázorňujúca kráľa na poľovačke od Alojza Stróbla (1904).
Levia brána.
Najkrajšie je dych berúce nádvorie.
Šándorov palác z roku 1806 je sídlom maďarského prezidenta.
Tunel pod hradným vrchom z roku 1856 s ako inak monumentálnym portálom od škótskeho architekta Adama Clarka. Cesta pokračuje reťazovým mostom cez Dunaj, čo je aj najznámejšie dielo architekta.
Štrnásť metrov vysoká socha Slobody venovaná rsovietskym “osloboditeľom” na vrchole hory sv. Gerarda (maďarsky: Gellért), kde v revolučných rokoch 1848-1849 postavila rakúska armáda citadelu.
Celkom pekná štylizovaná socha prvého uhorského kráľa sv. Štefana vedľa vstupu do jaskynnej pavlínskej kaplnky obnovenej po páde komunistického režimu. V pozadí most Slobody (maďarsky: Szabadság híd).
Ej, srdénko moje na ceste.
