Bazilika sv. Zena (tal. Basilica di San Zeno, San Zeno Maggiore, San Zenone) vo Verone je považovaná za najkrajšiu románsku stavbu v celom severnom Taliansku a teda zaslúži si samostatnú galériu. Kostol s benediktínskym kláštorom bol postavený v rokoch 1123-1135 po zemetrasení na mieste staršieho kostola vybudovanom pravdepodobne nad hrobkou svätého Zena, bývalého biskupa vo Verone zo 4. storočia. Pozostatky svätého Zena sú uložené v krypte kostola pod presbytériom. Ocenil som čistotu architektonického štýlu v exteriéri aj interiéri. Najvýznamnejším rímskym kostolom sa priam až veľmi približuje a to je úplný top predstaviteľnosti.
Priečelie baziliky s honosným vchodom a reliéfmi po oboch stranách vstupu (naľavo výjavy zo Starého zákona a napravo z Nového zákona). Vľavo od kostola je obranná veža z 13. storočia, ktorá bola asi súčasťou cisárskeho pfalzu a napravo 72 metrov vysoká zvonica.
Zvonica a bazilika z rajskej záhrady bývalého kláštora.
Presbytérium hlavnej lode s renesančným obrazovým triptychom Andrea Mantegniho Panny Márie medzi svetcami (tal. Pala di San Zeno) z rokov 1457-1459.
Krypta pod presbytériom s ostatkami sv. Zena.
Stropy bývajú vo veľa známych kostoloch nedokončené. Bazilika ho má na parádu.
Votívne fresky z 13. až 14. storočia s legendou sv. Juraja, krstením Ježiša z Nazaretu, vzkriesením Lazara a presunom ostatkov sv. Zena.
Detail boja sv. Juraja s drakom pri záchrane princeznej. Klasický stredoveký motív v čistej forme.
Detail Panny Márie s Ježišom.
Fresky z 12. až 14. storočia boli čiastočne prekryté novšími freskami ako vidno vľavo.
