Na obed som deťom povedal, že už bolo dosť Minecraftu a mali by sme trošku natiahnuť kosti. Ideálne výstupom na Magurku, najvyšší bod Spišskej Magury. Riadne fúkalo, v Tatrách vypli lanovky, no výhľady boli o to lepšie. Trošku sme sa prešli po hrebeni po Slodičovský vrch a v prípade detí sa zgúľali lúkami od Blaščatskej Doliny späť do Ždiaru.
Pohľad na obec Ždiar na upätí Belianskych Tatier z Filipského vrchu.
Pieniny s Tromi Korunami od Magurky.