V prístave Algeciras zanechávame v požičovni naše auto. O pár ulíc ďalej sa ubytujeme v penzióne, ktorého hlavnou výhodou je blízkosť autobusovej stanice. Tiež sa nachádza v relatívne bezpečnej časti mesta, ktoré je hlavnou prestupnou stanicou v Španielsku pri ceste do Afriky. Maroko je viditeľné voľným okom na druhej strane Gibraltáskej úžiny.
Autobusom sa presúvame okolo zálivu Bahía di Algeciras do mesta La Línea de la Concepción. Na európske pomery nás čaká neuveriteľné miesto. Colnica. Španieli stále nevedia prekúsnuť napriek trom neúspešným referendám, že Gibraltár stále patrí pod Spojené kráľovstvo. V tomto roku ubehlo okrúhlych 300 rokov od podpisu Utrechtského mieru, ktorým sa skončila vojna o španielske dedičstvo a okrem iného sa stal Gibraltar korunnou kolóniou britského impéria.
Dejiny sú oveľa bohatšie. V roku 711 tu pristála invazná armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Po ňom je pomenovaná skala arabsky Džabal al Tárik z čoho vznikol súčasný názov. Skale sa povenujem v ďalšom článku. 1462 zasiahla reconquista najjužnejšie miesta Španielska a konečne 1704 dobyl Gibraltar po obliehaní britsko-holandský expedičný zbor.
Mesto Gibraltar. Oproti cez záliv v Algecirase budeme spať.
Zachovaný maurský hrad.
Po prekročení hranice nás ovanula typická koloniálna nálada. Odmyslím si palmy a som v Londýne.
17 satelitov na streche? Majiteľ komunikuje s ufóncami?
Hlavná cesta ku colnici vedie priamo cez odletovú plochu. Natočil som jedno videjko, keď celá premávka zastala a čakali sme na odlet lietadla. Fajn atrakcia. Gibraltar sa oplatí vidieť.
Gibraltar v roku 1733.
Andalúzia 2013
- Rozcestník pre výlet do Andalúzie (apríl 2013)
