Zaistenú cestu Kitz Klettersteig som napokon nenašiel v Žigiho kaňone, ale prekvapivo v tiesňave Kitzlochklamm. Rýchlo som odbehol do auta po matroš, nejaký starý ferata set, lezeckú sedačku s odsedávakom, prilbu a išlo sa na vec.
Z mojich aktívnejších lezeckých časov si pamätám na feraty v Dolomitoch, čo boli vlastne hromozvody pripevnené ku skale, o ktoré sa cepri trapošne istili a liezlo sa popri nich. Tak tieto časy sú preč ako som potupne zistil. Terazky sa už robia tzv. športové zaistené cesty v škále obtiažnosti od A (ľahká) po F (choroba). Prelezenie ťažších obtiažností znamená ťahanie sa za oceľový drát. Ku tomu je dobre mať rukavice, aby ste neošúpali prsty od prebytočnej kože ako ja.
Spokojne som obliekol na seba sedák a vrhol sa na feratu. Pár krokov a problém. Kde sú chyty a stupy? A čo má znamenať ten previštek? Hore mi to normálne nejde. Pochopil som, že bez “podojenia” (potupný postup cez vytiahnutie sa za istiacu pomôcku) to nepôjde. OK. Rakúski súdruhovia dali na začiatok obtiažnosť E, aby oddelili zrno od pliev. Teraz už viem, že som pleva. Hádžem si šlingňu (plochú sľučku) na oddych a vytriasenie rúk. OK. Vyťahujem sa po hromozvode cez previs, istenia medzi drátom sú minimálne každé 3 metre, to by som asi nechcel drbnúť. Bandasky (stvrdnuté niečo, čo trénovaní ľudia nazývajú svalstvo) sa ozývajú. Nevadí som hore. A kua, niečo ma brzdí. Aha. Šlingňu som nezrušil a zhora sa ku nej neviem dostať. Môžem pekne zliezť pod previs. Bandasky nekonečné. Tieto nové feraty sa zjavne lezú vyťahovaním sa po lane. Pomoc.
Ako čistá lama mi fajne bandasky navreli na rukách hneď na začiatku. Tiež ďalej mi trvalo pol hodinu, kým som zautomatizoval pohyby na prehadzovanie karabín. Na každej športovej ferate musí byť most a spúšťanie po lane. Nástup do Fkovej varianty s efektným tunelom som len obzrel zdola a zasmial sa. Potupa dokonaná.
Úvodná časť Himmesleiter C/D/E.
Lanový most. Vpravo terasa ku F variante. Vpravo hore pokračuje normálna varianta B/C/D.
Záverečná časť vedie traverzom ponad chodník v tiesňave.
