Severne od Rímskeho fóra (lat. Forum Romanum) sa nachádzajú cisárske fóra postupne budované rímskymi cisármi ako administratívne a kultové centrá svojej moci.
Prvé námestie Cézarove fórum (lat. Forum Iulium) dal vybudovať už Gaius Július Caesar v roku 46 p.n.l. Na zábere zvyšky stĺpov chrámu Venus Genetrix (v preklade Matka Venuša). Júliovci (lat. Iulia) pochádzali z Alba Longy, ktorú podľa legiend založil trójsky hrdina Aenas. Jeho matkou bola bohyňa Venuša.
Ešte ako triumvir Oktaviánus začal budovať vlastné fórum v roku 42 p.n.l. a okrem neho pravdepodobne dokončil aj Cézerove fórum ako cisár Augustus v roku 2 p.n.l. Ústrednou budovou bol chrám zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi na pamiatku pomsty za vraždu svojho strýka Cézara. Na záberoch Augustove fórum (lat. Forum Augustum) so zvyškami pohanského kostola Mars Ultor (v preklade Mars Pomstiteľ).
V roku 75 n.l. bol medzi cisárskymi fórami a Koloseom postavený chrám Mieru (lat. Templum Pacis) zvaný Vespasiánove fórum (lat. Forum Vespasianum). Cisári Domicián a Nerva vytvorili tzv. Prechodné fórum nazývané aj Nervove fórum (lat. Forum Nervae), čím spojili všetky fóra do jedného celku. Milovník antiky Benito Mussolini cez relatívne úzke fórum naprojektoval cestu, tak aspoň pekný detial hlavy rímskeho stĺpu.
Posledné a najväčšie fórum dal vybudovať cisár Marcus Ulpius Traianus v roku 112 n.l. Trajánove fórum (lat. Forum Traiani) na ploche 200x120m pozostáva z Baziliky Ulpia, pôvodne centrum politického života za Trajána, Trajánovho stĺpu a Trajánovho trhu.
Na fotografii v popredí mramorové stĺpy Bazilika Ulpia, za nimi výrazný Trajánov stĺp a v pozadí kostol sv. Márie z Loretu (tal. Santa Maria di Loreto) a kostol Najsvätejšieho mena Márie na Trajánovom námestí (lat. Ss. Nominis Mariae ad forum Traiani) psotavený na pamiatku víťazstva poľského kráľa Jána III. Sobieskeho nad Turkami v bitke pri Viedni v roku 1683. Opäť naše dejiny!
V roku 113 n.l. dal postaviť Trajánov stĺp (lat. Colonna Traianus) cisár Traján na oslavu svojho víťazstva nad Dákmi (hlavu ich vojvodcu Decebala vytesanú do skaly nad Železnými vrátami uverejním niekedz v budúcnosti, keď sa dostanem vo svojom archíve viac dom inulosti) na území dnešného Rumunska. 30 metrov vysoký stĺp z najlepšieho mramoru z lomov v Carrare má vo vnútri schodisko a po svojom obvode točiaci sa vlys zobrazujúci výjavy z víťazstva nad Dákmi.
Trajánov trh (lat- Mercatus Traiani) postavený v rokoch 100 až 110 n.l. V pozadí obranná veža rímskych rodov (tal. Torre delle Milizie) z roku 1200 s podobnou funkciou ako ďalšie zachované na námesti sv. Martina z hôr. Poposlednom zemetrasení je viditeľne naklonená.
Prevzaté zo Samuel Ball Platner’s The Topography and Monuments of Ancient Rome, 1904.
