Písal sa 5. august 352 a na Eskvilíne (lat. Collis Esquilinus), jednom zo siedmych legendárnych pahorkov, sa objavil uprostred leta sneh o čom sa snívalo aj pápežovi Liberiovi. Na počesť nezvyčajnej udalosti dal postaviť baziliku Panny Márie väčšej (lat. Basilica Sanctae Mariae Majoris ad Nives, tal. Basilica Papale di Santa Maria Maggiore) nazývaná aj bazilika Panný Márie Snežnej. Patrí medzi 4 rímske baziliky, kde môže hlavnú omšu slúžiť iba pápež.
V bazilike roku 867 pápež Hadrián II povolil používanie staroslovienčiny ako oficiálneho liturgického jazyka spolu s latinčinou, gréčtinou a hebrejčinou!
Interiér baziliky v plnej kráse. Po oboch stranách hlavnej lode sú korintské stĺpy z antického Junoninho chrámu na Aventíne. Nad nimi je cyklus mozaík z 5. storočia. Kazetový strop je vyzdobený zlatom zo španielskych kolónií v Amerike.
Hlavný oltár v pohrebnej Sixtínskej kaplnke s tabernákulom neseným štvoricou anjelov.
Nudný obrázok? Svojho času najznámejšia relikvia celého stredoveku. Len kvôli nej smerovali do baziliky pútnici z celej Európy. Jasličky Ježiša Krista obsahujú drevo z pôvodných jaslí v Betlehéme.
Najkrajšia mozaika Panny Márie v apside chrámu pochádza od Jacopa Torritiho (1295). Zostavená bola podľa predlohy z 5. storočia.
Zachovaná mozaika z 5. storočia. Takto ich videli aj vierozvestci Slovanov Cyril a Metod.
Prevzaté z knihy Rambles in Rome od S. Russella Forbesa, 1889.
